V severovýchodnom cípe obory sa nachádza neveľký močiar. Je celý porastený vysokou trávou Ostricou. V niektorých miestach až jeden a pol metra vysokou. Čiastočne je zatienený vŕbami. Podľa môjho skromného názoru je to najkrajšia časť obory a jeden z najfotogenickejších biotopov, aký som kedy navštívil. Spleť kmeňov vŕb vytvára tajomnú atmosféru. V tejto suchej časti roka v ňom nie je veľa vody. Samce sa ešte zdržujú spolu. Vytvárajú pánske kluby pred nastávajúcou rujou. Túto dokonalú skrýšu vyhľadávajú aby v pokoji poprežúvali a strávili spasenú potravu. Keď zaľahnú k odpočinku je im sotva vidieť hlavu a boli aj prípady, že im z trávy trčali len vrcholce parohov. Roky trvalo kým som tam niečo odfotil. Musel som si ich zaslúžiť. Podarili sa kapitálne daniele a aj jelene.
Frustrujúci fakt, keď na sto percent vieš, že dvadsať metrov pred tebou je excelentný kus a vidíš z neho len kúsok. Tak som urobíl dvadsať snímkov trávy a zvyšok si musíte domyslieť.
Druhý jav, ktorý bol na šľak trafenie je, že po vyrušení jelene aj daniele odskakovali na prvú dobu. Vôbec sa nepozreli, čo sa deje. Nedávali mi čas ani na jednu fotku.
Na tretiu návštevu sa to ale prelomilo. Oba druhy znovu zdrhali ale nešli si už nohy polámať. Asi nevedeli čo ich vyrušilo, predsa sa ale zodvihli.
Západ slnka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára