Posledný deň v Rumunsku mi bol ponúknutý najstarší kryt v oblasti. Mal jednu chybu. Bol v prudkom kopci a cestu minulý rok strhol prívalový dážď. Znamenalo to vyšliapať si kopec až do spotena. Mrzutosť ale prekonal som ju. Nebol to panónsky typ krytu s polopriepustným sklom. Severský kryt s rukávmi na objektív ma potešil. Sklo je fajn. Môžeš si pri ňom dovoliť viac ale má nevýhodu. Má vplyv na kvalitu fotografií. Predsa len to je ďalší optický prvok v sústave. Domorodci sa dušovali, že pred kryt na milión percentne chodí medvedica s tromi mladými. Neprišla. Chodila pravidelne a veľmi skoro. Boli sme preto dohodnutí, že prídu pre mňa o devätnástej. Desať minút pred termínom som medveďa nevidel a tak som domorodcovi napísal, že posúvam čas vyzdvihnutia o pol hodinu. Svetla bolo dosť. Osem minút pred novým deadlinom sa ukázala medvedica. Iná. Bez mladých. Znovu som posunul termín vyzdvihnutia o pol hodinu. Fotografoval som takmer čiernu potvoru a zrazu mi niekto klope na dvere krytu. Pozrel som na mobil. Nadišiel čas odchodu. Otvoril som dvere. Ťažko v nich fučal môj odvoz. Kopec mu dal zabrať a to nemal ani tridsať. Medvedica ho musela počuť. Nebežala. Obzerala sa a pomaly sa strácala v húštine.
Ukázali sa lane. Bolo ich šesť a prešli zprava na blízku lúku. Bol čas paše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára