Na vnútornej strane karpatského oblúku, niekde hlboko v Transylvanií leží pozostatok starobylej sopky. Zostalo po nej nevysoké pohorie zvané Harghita. Neďaleko hrebeňa v hlbokom lese vyviera zo zeme prameň. Napája plytký potok, ktorý sotva po päťdesiatich metroch vychádza na prekrásnu lúku a vlieva sa do malého jazierka aby za ním pokračoval do hlbokého údolia. Na tomto mieste som mal možnosť dva dni fotografovať krásne exempláre karpatských medveďov. Celá scenéria potvrdzovala tvrdenie, že voda je život. Jeden deň bol upršaný a druhý slnečný. Ako je už zvykom, najprv sa po oba dni ukázali vtáky. Prileteli sa napiť, okúpať a prípadne aj niečo zjesť. Hneď po nich prišli medvede. Najprv sa trúsili po jednom a prestriedali pred krytom. Na záver sa predvádzali spoločne. Predviedli nám pekné prírodné divadlo. Nevedel som kam skôr namieriť objektív. Križovali lúku, pásli sa, brodili sa v potoku, pili, kúpali sa v jazierku a dokonca liezli po stromoch.
Orol krikľavý
Trasochvost horský
Holub plúžik
Straka čiernozobá
Holub hrivnák
Pinka lesná
Sojka škriekavá
Kolibkárik čipčavý
Žlna sivá
Prvý medveď.
V niektorých momentoch umožňuje kryt robiť aj fotky z podhľadu.
Chladivý popoludňajší kúpeľ padne dobre každému.
Zrkadlenie chlpáčov vo vode bude predmetom nasledujúceho článku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára