Lúka zvaná Malá je v skutočnosti dosť rozľahlá. Len v porovnaní s inými vo zverníku sa tak môže javiť. My sme si ju nazvali Suchou. V závislosti od dennej doby sa menilo svetlo a tým aj farba trávy. Pol metra vysoká a suchá tráva stačí na to aby zakryla drobnú zver. Zajac alebo líška sa v nej dokázali stratiť. Ešte, že šelma pri love hlodavcov vyskakovala. Srna alebo muflóny ako tak vytŕčali a už sa autofokus mal do čoho oprieť. Daniele a jelene vo vysokej tráve už fotografa netrápili. Vidno ich bolo aj po ležiačky.
Stádo Muflónov lesných si to cez lúku namierilo rovno k bielemu Danielovi "škvrnitému".
Barany bez samíc sa držia spolu.
Zajac poľný
Srna lesná
Jelene hôrne
Líška hrdzavá pri myškovaní.
Špicák
Mladý jeleň už vykazoval známky blížiacej sa ruji. Predvádzal sa a trochu vyrukoval. Nebolo to ručanie ako sa patrí ale niekde treba začať.
Drobná črieda zatratených baranov. Samice ovládajú iné barany.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára