Ráno sme išli fotiť dudka. Vedeli sme, že na fotenie máme sotva dve hodiny. Z Ukrajiny sa míľovými krokmi blížila veľká búrková masa. Nakoniec z toho bola sotva hodina a pred objektívmi sme mali množstvo druhov vtákov, prevažne Krakľu belasú. A aj Dudka. Tomu sa budem venovať v ďalšom článku. Je obdivuhodné ako málo potrebujú pre svoj život tieto drahokamy živej prírody. Neobrábané priestory maďarskej puszty, trochu kríkov a jednu človekom vytvorenú dutinu na vyvedenie mláďat. To je všetko. Je smutné, že toto málo im nedokážeme ponúknuť a u nás už nehniezdia dlhé roky. Alebo o tom nevieme. Ako to už býva, všetko dobré sa raz skončí. Búrka prišla o hodinu skôr. Všetka tá belasá krása bola razom preč. Zmoknutá krakľa vyzerá úplne rovnako zúfalo ako to neustále spomínané kura
Na letovky chýbalo zúfalo veľa svetla.
Keď zasvietilo nízke ranné slnko, niečo sa s tými letovkami robiť dalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára