Ako SERENGETI. Sľuboval Viktor, keď ma lákal, že mi ukáže nové miesto s obrovským množstvom zveri len kúsok za hlavným mestom. Pochyboval som. Nikto mi nemôže dať viac ako mi môže nasľubovať dvadsaťročný fotografický nadšenec, ktorý v Afrike ešte nebol a nemôže vedieť aké je to pozerať sa na tisíce ba až desaťtisíce kusov zveri niekde pred sebou. Na mieste sa ale ukázalo, že nekecal. Všade kam sa človek pozrel, boli nejaké kopýtka a parohy. Srnčie, danielie a aj jelenie. Aj vtáky sa ukazovali. Hlavne dravce boli aktívne. Hneď bolo aj vidieť, že sa tam poľuje priamo z auta. Zver nás okamžite po príjazde nepustila "na dostrel". Po odbočení z hlavnej cesty okamžite zdvíhali hlavy a pomaly sa otáčali na odchod. Keď sme ich prekvapili, okamžite hromadne odbiehali. Bolo treba prichádzať opakovane a naštudovať si ich správanie a denný režim aby sa podarili fotky dolu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára