S pribúdajúcim slnečným svitom sa pomaly zdvíhala aj teplota vzduchu. Hlavne nasvietené časti lesa a lúk využívali zvieratá na prehriatie kožuchu. Bolo príjemné cítiť slnečné lúče aj na bunde. Síce bolo stále pod nulou, už kolo deviatej bolo veľmi komfortne. Prechádzal som z lúky na lúku. Teraz som už ale vedel, kde očakávať zver a kde sa motať aby som ich mohol pozorovať a pritom nevyrušiť. Vždy som prichádzal k lúke z východnej strany a sledoval západné a južné okraje lesa. Tam sa to slnilo jedna radosť. Darilo sa mi. Jednotlivci aj čriedy sa vyhrievali presne tam, kde som ich očakával. Sneh bol ešte stále zmrznutý a preto neskutočne hlučný. Mal som pocit, že každý môj krok ma musí prezradiť. Nehrozilo, že by som sa spotil. Za minútu som prešiel sotva desať metrov. Pomaly, krokom za krokom som sa dostával na "dostrel" a urobil zopár pekných fotografií.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára