Na zemi sneh a ľad, na stromoch a kroch námraza a v pľúcach mrazivý vzduch. Také bolo skoré ráno v dudínskom zverníku. Teplomer v aute ukazoval mínus pätnásť stupňov. Aj keď bolo po super chladnej noci, nebolo sa čoho báť a tak som nemal problém vyjsť z vyhriateho auta. Obloha bola stále jasná, slnko malo za chvíľu vyjsť a bol predpoklad, že sa veľmi rýchlo oteplí na prijateľnú mieru. Zvolil som posliedku. Sadnúť si niekam by nebolo veľmi rozumné. Pomaly som prechádzal z jednej lúky na druhú. Priorita bola jasná: nespotiť sa. Bez tlaku na zvieratá som sa okrajom lesa snažil dostať na prijateľnú vzdialenosť. V takej zime nebolo vhodné štvať ich po revíri. Zbytočné pobehovanie ich stojí príliš veľa energie. Myslím, že sa mi to darilo. Nevyplašil som žiadnu veľkú čriedu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára