Keď sneží a fúka, stavajú sa otvorené priestory nezlučiteľné s pohodlným životom. Páriku Zajacov poľných na fotkách dolu to ale neprekážalo. Preháňali sa vo fujavici a mysleli len na jedno. Jar sa pomaly ale isto blíži a budúce potomstvo nepríde samo. Treba sa oň postarať. Keď ale vietor ustane a vyjde slnko, nastane čarovná zmena. Z chladného lesa vychádza zver aby sa ohriala v slnečných lúčoch. Sedel som skrytý na okraji lesa. Na zasneženú pláň zrazu vybehla zver z dvoch strán. Veľká črieda danielov prichádzala z lesa oproti a menšia črieda muflónov spoza môjho chrbta. Stretli sa uprostred. Len tam tak postávali. Opaľovali sa. Ja som bol skrytý v tieni a tak som prirodzene pomaly omŕzal. Keď toho bolo dosť, ukázal som sa im. Cesta k autu viedla krížom cez pláň. Inej cesty nebolo. Na kus odbehli. Ale nebol v tom žiadny panický útek. Zver sa zoradila pekne podľa svojich zvyklostí. Muflóny do radu a daniele do kompaktnej grupy. Potom pomaly odkráčali do bezpečia lesa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára