Podobne ako vo vysokých horách aj v dudínskom zverníku sa kozorožce chovajú inštintívne. V alpách sú počas leta plaché a vybiehajú do vyšších polôh. V zime schádzajú do nižších polôh a nezriedka sa pasú na trávnikoch medzi hotelmi v alpských rezortoch. Počas letných a jesenných fotografovačiek sa mi nedarilo zachytiť tieto zvieratá. Boli hlboko v lese a ďaleko od mojich trás. Úplne iná situácia nastala keď teplomer ukazoval mínus pätnásť stupňov. Navzájom sme sa zaregistrovali keď sa pásli na lúke a ja som sliedil okrajom lesa. Okamžite o mne vedeli. Na čo som sa snažil? Pobehli a stratili sa v lese. Pokračoval som v smere chôdze a kozorožce ma prekvapili. Čakali na mňa. Pomaly išli hore svahom. Bola nekresťanská zima a bolo treba šetriť vzácnu energiu. Nasledoval som ich a samozrejme pritom fotil. Udržovali si sociálny dištanc ako sa v dnešnej dobe patrí ale neutekali. Čo viac som si mohol priať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára