Niekde v nemenovanom slovenskom pohorí a samozrejme niekde mimo okres, bola zima nad sily jedného statného jeleňa. Ako to už v prírode býva, smrť jedného znamená život pre druhého. Dravce a drobné šelmy postupne prenikli hrubou kožou. Od brucha nebol pohľad na jeleňa vôbec fotogenický. K jeho telu sa samozrejme okrem divých zvierat nasťahovali aj fotopasce a aj fotiči. Lepšie povedané jeden miestny a jeden ilegálny fotič. Za každým musel prejsť kordónom policajtov. Svedomie má čisté lebo jeleň bol v dokonalo karanténnom prostredí. Samozrejme obidvaja boli podstatne ďalej ako mrchožrúti a fotopasce. Vo fotostane to nebol žiadny med. Okrem mrazu tam bol stŕmy sklon svahu. Stolička sa nedala postaviť rovno a chrbát trpel. Mráz telo jeleňa zakonzervoval a tak sa dlho držal v relatívne dobrom stave. Dalo sa chodiť opakovane. Časom a hlavne teplom sa to zhoršovalo. Dá sa ale povedať, že kedže bol koniec dobrý, všetko bolo dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára