V okolie rieky Váh je pod extrémnym tlakom ľudskej populácie už dávno. Cez zákaz vychádzania to ale domorodci dotiahli do dokonalosti. Užiť si kus prírody len pre seba už prakticky nie je možné. Všade kam sa pohneš je nejaký človek. Dokonca aj v pondelok ráno, čo v minulosti býval ešte ako taký čas. Boli sme pozrieť staré miesta medzi Sereďou a obcou Váhovce. Jediná cesta ako niečo nafotiť bola pozerať hore na oblohu alebo vliezť na breh skrytých jazier a starých ramien. Do pichľavého húštia. Niekde ku kliešťom. Do azylu. Iba tam sa to ešte ako tak mrvilo divým životom.
Zajac poľný
Kaňa močiarna
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára