Po dlhé roky moja nedostižná méta. Posledný z našich ďatlov. Mal som možnosť pozorovať ho ale nikdy som neurobil ani jednu fotku. Všetci kamaráti, čo ho majú vo svojich rajónoch, vedeli o mojom záujme dostať ho pred objektív. Teraz sa to konečne podarilo. Dobre informovaný domorodec z moravských Jeseníkov mi zavolal a informoval ma o možnosti fotiť ho. Neváhal som. Skočil som do motora a rútil sa krajinou. Na druhý deň ráno sme navštívili miestny zachovalý smrekový prales. Presnejšie prekrásnu rezerváciu Břidličná. Nachodili sme kilometre ideálnym prostredím pre život tohoto lesného ďatlíka. Vyhýbali sme sa množstvu popadaných kmeňov a tisícom mravenísk. Okamžite ako niečo zaklopalo, boli sme v strehu. Nakoniec sme ho našli. Klopkal si do suchého kmeňa. Odlupoval kôru a hľadal podkôrny hmyz. Pekne vyfarbený samček. Žltá hlavička sa mu vynímala v šedi mŕtveho dreva. Lietal okolo nás zo stromu na strom. Na moju radosť vyslovené spolupracoval skoro polhodinu. Mal som dosť priam ideálnych príležitostí urobiť vytúžené fotky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára