Tohtoročná medvedia sezóna bola naozaj silná. Ani raz som neodišiel z krytu naprázdno. Pred fotoaparát mi prišli osamelé jedince každého pohlavia a veku, opakovane sa predviedli matky s dvomi či dokonca tromi medvieďatami. Prišli aj páry v ruji a hľadajúce dominantné samce veľké ako vagón. Informácie pred ostatnou nocou v kryte neposkytovali veľa optimizmu. Fotopasca už niekoľko dní a nocí nezaznamenala pohyb. Som optimista a tak som sa spoliehal, že aspoň srnka príde. Čakal som päť hodín a v tom to prišlo. Najprv veľké ušiská a potom očiská. Docupital zajac. Aspoň niečo, povedal som si. Pár minút na to prišiel starý známy. Srnec, ktorý v skorú jar chodil často aj s družkou. Tá sa už ale teraz skrýva so srnčaťom niekde vo vysokej tráve. Ochutnal ponuku a už aj bežal. Vieš snáď niečo, čo ja nie, pýtal som sa sám seba. Veru vedel. Z lesa vyšla veľká medvedica. Mala dobrých stopäťdesiat kilo. Urobila zopár okruhov. Poprevracala kamene a nazrela všade, kde niečo cítila. Zdržala sa skoro hodinu. Naozaj pekná rozlúčka s jarnou sezónou. Zostáva mi len sa nádejať, že leto a jeseň budú rovnako dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára