Dlhodobým pozorovaním sme si vytipovali miesto na brehu jedného dunajského ramena. Mierne sme si ho upravili a začali ho užívať. Keď som si sadol na breh obloha začala blednúť. Do východu slnka zostávalo ešte pol hodina. Do vytŕženia ma dostala vydra. Zrazu bola predo mnou. V najsilnejšom prúde a asi mala naponáhlo. Párik labutí sa predvádzal v jarnom toku. No a potom to prišlo. Najprv sa ukázala vodiaca laň. Na protiľahlej strane sa objavilo vychádzajúce slnko. Z tŕstia sa potom pomaly vynárali ďalšie lane s mladými. Bol s nimi aj jeden mladý jeleň. Asi džendrovo nedefinovaný. Zvieratá postupne vchádzali do vody a brodili na ostrov. Viac a viac boli zaliate slnečným svitom. Polovicu toku zvládli len s vodou po brucho ale na záver brodenia sa museli namočiť a pár metrov aj preplávať. Niektoré už vytriasali vodu z kožuchu na druhom brehu a iné ešte len prichádzali aby vkročili do prúdu. Celé to trvalo asi pätnásť minút. Počas brodenia boli tiché a pokojné. Vôbec nečerili vodu. Až posledné tri teliatka sa do vody vrhli a vykopávajúc vodu sa prebojovali na druhú stranu. Dokonalé pozorovanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára