Jelene sa prispôsobili a ako sa dni predlžovali a denné svetlo sa ukazovalo skoršie, museli prechádzať brod tiež o nejaké tie minúty skôr. Hodiny im ale začali ísť viac a viac dopredu. Už nechodili v čase okolo východu slnka. Začali chodiť pred ním. Na skúšku som sa prispôsobil a vyskúšal hrať ich hru. Vedel som, že svetla bude málo. Len som si chcel overiť ich časovanie. Hneď po vystúpení z auta na mňa zahúkala sova. Vo svetle reflektoru mi pózovala na štyri fotky a odletela. Keď som sa usadil, prileteli kormorány. Lovili medzi konármi padnutého stromu. Ešte stále bola tma, keď sa objavila črieda jeleňov. Len dokumentačne som fotil. Nemal som veľké oči z tých fotografií. Nakoniec sa ale podarili. Majú atmosféru. Niekedy uprostred nekonečného prúdu brodiacej diviny sa na mňa prišla pozrieť veverička. Zvedavo si ma obzrela a odbehla do korún stromov. Slnko sa neukázalo vôbec. Mraky mu to v ten deň nedovolili.
Sova lesná
Kormorán veľký
Veverica stromová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára