Keď sa v posledný júlový týždeň zosunulo do Vrátnej doliny státisíce ton kamenia a zeminy a doslova pretvorilo povodie potoka až po Terchovú, spomenul som si na fotenie Vodnára potočného. Prostredie, ktoré do kalamity užívali, už neexistuje. Dospelé jedince určite prežili. Horšie to asi bolo z ich rodinami v hniezdach. Príroda by si samozrejme poradila aj s touto nepríjemnosťou a znovu vybudovala nové povodie potoka. Ľudia a ich ťažké stroje jej v tom už mesiac pomáhajú. Štyri prvé fotografie som stiahol z internetu na porovnanie ako vyzeralo prostredie okolo potoka po katastrofe a počas fotenia.
Nánosy kamenia a zeminy dosahovali miestami až po prvé poschodie miestných chát
Pôvodné koryto potoka už neexituje
Dolná stanica lanovky sa stala skladiskom kameňa
Oproti tomu
Pôvodné koryto bolo plné harmónie a prírodnej krásy
a voda bola plná vodného hmyzu a ráčikov
Ranné zrkadlenie umocňovalo atmosféru
Výhodná poloha pri love je polovica úspechu. Na šikmú plochu kameňa porasteného machom prúd vody občas vyplavil chutnú korisť. Stačilo sa pre ňu občas zohnúť.