Keď sa v posledný júlový týždeň zosunulo do Vrátnej doliny státisíce ton kamenia a zeminy a doslova pretvorilo povodie potoka až po Terchovú, spomenul som si na fotenie Vodnára potočného. Prostredie, ktoré do kalamity užívali, už neexistuje. Dospelé jedince určite prežili. Horšie to asi bolo z ich rodinami v hniezdach. Príroda by si samozrejme poradila aj s touto nepríjemnosťou a znovu vybudovala nové povodie potoka. Ľudia a ich ťažké stroje jej v tom už mesiac pomáhajú. Štyri prvé fotografie som stiahol z internetu na porovnanie ako vyzeralo prostredie okolo potoka po katastrofe a počas fotenia.
Nánosy kamenia a zeminy dosahovali miestami až po prvé poschodie miestných chát
Pôvodné koryto potoka už neexituje
Dolná stanica lanovky sa stala skladiskom kameňa
Oproti tomu
Pôvodné koryto bolo plné harmónie a prírodnej krásy
a voda bola plná vodného hmyzu a ráčikov
Ranné zrkadlenie umocňovalo atmosféru
Výhodná poloha pri love je polovica úspechu. Na šikmú plochu kameňa porasteného machom prúd vody občas vyplavil chutnú korisť. Stačilo sa pre ňu občas zohnúť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára