Sú také dni, keď všetko do seba zapadá na prvý pokus. Taký bol aj tento. Všetko, čo som videl a odfotil, bolo čierne alebo biele. Cestou na svoje najoblúbenejšie stanovište na brehu Neusiedler see som na blízkom vysokom topole začul ťažko pracujúceho Tesára čierneho. Dá sa to rozpoznať na prvý pokus. Vošiel som do priľahlého hájika a obišiel mohutný strom. Bol tam asi v desať metrovej výške. Rozoberal mŕtve drevo a vyjedal z neho drevokazný hmyz. Vôbec si ma nevšímal. Nebol som spokojný s uhlom pod akým som ho mohol fotiť. Srdil ma a tak som mu hlasno dohováral aby sa otočil. Žiadna reakcia. Ako keby som tam ani nebol.
Na stanovišti už bolo zopár kolegov fotografov. Hlavným hrdinom bol výnimočný lovec. Kormorán malý ulovil sedem rýb za desať minút. Kamery boli horúce.
Tú poslednú ale nedokázal ani zodvihnúť z vody. Bol to dvojkilový kapor. Určite by sa mu nezmestil.
Túto jeseň je voda mimoriadne vysoká a brodivé vtáky hľadajú potravu veľmi blízko krytov. Niekedy voda siaha až pod kryt. Šabliarka modronohá a Šišila bocianovitá boli asi posledné, ktoré som tento rok videl. Minulý týždeň ich tu boli stovky a asi už odleteli. Dúfam, že nemajú nejaký problém.
Vo vzduchu sa objavili tri Lyžičiare biele a Beluša veľká a zosadli na mieste na okraji tŕstia, kde sa už tlačili dve Beluše malé.
Musela tam byť nejaká jama plná vody a hlavne rýb. Vtáky poskakovali sem a tam a snažili sa navzájom si uchmatnúť korisť.
Labute veľké naopak odleteli z tlačenice čo najskôr na pokojnejšie miesto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára