Líšku hrdzavú som už niekoľkrát v minulosti videl ale jej použiteľnä fotka mi v portfóliu chýbala. Ako som už spomínal v predchádzajúcich príspevkoch tak jedna mladá samička bola ochotná podeliť sa o pol hodinu svojho života. Najprv sa kryla za tenkou vetvičkou ako by chcela ukázať, že sa vie schovať. Tak to robia aj ľudské mláďatá mysliac si , že keď si samé zakryjú oči, nikto ich už nevidí.
Potom chvíľu polihovala. Pôsobila uvoľnene a dokonca urobila zopár krokov smerom ku mne.
Zase chvíľu polihovala nespúšťajúc zo mňa oči.
Potom urobila zopár krokov ako keby chcela povedať tak ahojte ja už idem. Ja som ten pohľad nemej tváre preložil ako výzvu aby sme ju nasledovali. To som aj urobil. Sondovala a zňuchávala pod každým kameňom, pod lístim a v dutinách stromov. O kus ďalej našla mŕtveho hlodavca a hrdo nám ho ukazovala. Niekoľko krát ho vyhodila do vzduchu. Najprv som myslel, že je ešte živý ale pri pozornejšom pohľade bolo jasné, že vyzerá ako keby pochádzal z egyptskej hrobky. Pripomínal skôr vysušenú múmiu ako šťavnatú pochúťku.
Zopár krát ju požula a potom v celku prehltla. Všimnite si pozorne výraz tváre toho božieho stvorenia na obrázku dole. To je presne moment kedy jej sústo prechádzalo hrdlom. Tak nejako by som sa tváril aj ja keby sme sa o mŕtvolu podelili a musel by som svoju polovicu prehltnúť. Určite by ma naplo. Hlad je ale hlad.
Po raňajkách sa otočila a požiadala pohľadom priamo do objektívu o trochu súkromia. Buď chcela odovzdať svetu niečo hodnotné alebo sa jednoducho dosrala z tej predchádzajúcej lahôdky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára