FOX DAY

Sobotné popoludnie vo zverníku Dudín sme spolu s Andy vyrazili na opačnú stranu obory. Plánovali sme sadnúť si na posed nad lúkou, ktorá je osvetlená až do  úplného západu slnka a pozorovať možno aj záver jelenej ruje. Prechádzali sme lesom a viacerými lúkami, ktoré miestami stratili svoje poctivé meno. V lese bodliakov by sa dalo v pohode aj schovať.

Bodliakov bolo tak veľa, že určite postačia poletujúcim stehlíkom na celú jeseň aj zimu.

Nad hlavami nám krúžil Myšiak hôrny a v tráve hľadala hmyz skupinka Žĺn zelených pod dozorom jednej z nich .

Prechádzajúc jednou lúkou sme vyrušili mladú srnčiu rodinku. Užívali si slnečný kúpeľ. Ležali hlboko v tráve. Sotva im trčali len hlavy. Hotová rodinná idyla. Keď sme sa priblížili, ihneď sa zdvihli a ukázali v plnej kráse.

 

Keď sme dorazili na miesto, obsadili sme jeden z piatich dostupných posedov. Pod sebou sme mali veľkú lúku ako na dlani. Cestou sme počuli ručať jelenie samce a tak sme očakávali, že by sa nejaké aj mohli ukázať. Do západu slnka zostávali dve a pol hodiny.

 

Na chvíľu sa na opačnej strane lúky ukázala malá rodinka muflónov a tiež osamelá srnka

 

 Okolo posedu poletoval Kolibkárik čipčavý a v kríkoch pod nami sa ozýval Slávik červienka,

Potom sa stalo to, prečo sa tento príspevok volá Deň líšky. K dvom krátkym stretnutiam a jednému polhodinovému rannému pozorovaniu mladej líšky sa pridali dvaja lišiaci loviaci hraboše alebo myši priamo pred našim posedom.

Pobehovali zo strany na stranu a reagovali na pohyb hlodavcov. Podarilo sa mi nafotiť tzv. myškovanie. Prebieha to tak, že prefíkaná šelma zubatá sa zameria na cieľ a strnulo ho pozoruje. V tom správnom okamihu vyskočí do vzduchu a zvýšky ako riadená strela dopadne hlodavcovi prednými labkami rovno na kríže. Potom mu zasadí zubatú ranu z milosti. Huňatý chvost používa na udržiavanie rovnováhy.

 

 

Keď mali plné bruchá a už bol čas sa pomaly zberať na cestu späť, tak nám jeden z lišiakov ukázal, čo si asi tak myslí o tom našom fotografovaní.