blog

blog

štvrtok 16. októbra 2014

POĽOVAČKA V DUDÍNE

Týmto príspevkom asi zase niekoho naštvem. Tak isto ako zverejnením fotiek zo španielskej Corridy alebo informáciou o prikrmovaní hrsťou kukurice v blogu o medveďoch. "Milovníci zvierat" neradi vidia ako zvieratká "trpia". Oblečení a obutí v kožených výrobkoch si štvrťkilový steak dajú veľmi radi. Ten ich steak totiž vyrástol v celofáne v hypermarkete a kožené boty v papierovej krabici. Ubezpečujem, že jeleň na obrázkoch mal skvelý život. Žil jedenásť rokov v bezpečí obory. Bez medveďov, vlkov a pytliakov. Ďaleko od rýchlych áut na nebezpečných cestách. Na jeseň naháňal lane a v zime mal istotu dobrej stravy. Hospodár celý ten čas robil všetko aby sa mu dobre darilo. S jedným jediným cieľom, že keď príde jeho čas, bude to podľa pravidiel a čo možno najšetrnejšie. My sme sa samozrejme poľovačky nezúčastnili ale tesne po nej nám bolo umožnené sa pozrieť o čo v nej ide.
 Hlavný hrdina príbehu.
 Ohúrené obecenstvo
 Šťastný strelec
 so šťastným hospodárom
Strelec a hospodár sú preto šťastní lebo obaja dosiahli čo chceli. Parohy ako trofej patria po vyplatení poplatku strelcovi. Poplatok za trofej a mäso z jeleňa patria hospodárovi. Mäso teraz zreje v chladnej miestnosti a je určené na predaj alebo ho použijú v hoteli na prípravu jedla pre hostí. Ochutnali sme mäso z iného jeleňa a bolo delikátne. V jedálnom lístku hotela Dudín sú len jedlá z diviny. Z jeleňa, diviaka, daniela alebo muflóna. Dokonca aj raňajkové menu je z diviny. Iné mäso alebo vegeteriánske jedlá neponúkajú. Najprv sme mali obavy, že šesť mäsových jedál počas víkendu bude ťažké sústo ale pravdou je, že výrobky z diviny sú vysoko diétne, bez tuku alebo cholesterolu.
Aby sa trofej dala zavesiť v obývačke alebo na chate na stenu, treba aby sa hlava zbavila kože a svalov. Robí sa to tak, že sa hlava celý deň varí v kotli a potom sa mäkké tkanivá odstránia. Čistá lebka sa potom ešte chemicky vybieli.
Výsledok môže byť aj takýto.
Gumožrútovi Rudovi takéto starosti so stratou parohov nehrozia. Vykastrovanému parohy nerastú. Spolu s guľami však asi stratil aj hrdosť. Celý deň vylihuje na rohožke a čaká kým si niekto zabudne zaparkovať svoje auto do elektrického ohradníka.
V popredí je prichytený oslintaný Rudo ako pokukuje po našich stieračoch a v pozadi je naša strachom trasúca sa KIA aj napriek tomu, že je uzavtretá v elektrickom väzení.
 
 
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára