Postupom na sever sa náš úžas nad severskou prírodou len zvyšoval. Viac a viac na severe sa krajina menila na niečo čo sa u nás nedá vidieť ani vo vysokých nadmorských výškach. Rozdielne bolo hlavne množstvo koniferov a lišajníkov. Nekonečný mäkký koberec pokrýval hory aj doly kam až oko dovidelo. Zo všetkých smerov tiekli potoky a riečky plné kryštáľovej vody. Jazero striedalo jazero a vodopád striedal vodopád. Úžasná krajina. Kam sme vkročili čakali sme vtáky a zver. Nejako nám to k tej krajine pasovalo.
Tých však nebolo. Bolo mi jasné, že bez miestnych ľudí sa vrátime domov s minimom fotiek. Bežné pohľady zo strednej Európy, keď popri ceste, na poliach, na pasienkoch alebo v lese možno vidieť množstvo srniek, jeleňov, danielov či líšok však bežné v Nórsku nie sú. Nevedel som si zvyknúť na oblohu bez vtákov. Počas bežnej poldňovej vychádzky doma možno na horách alebo rovinách vidieť desiatky druhov vtákov v počtoch na tisíce. Za týždeň v Nórsku sme najazdili tisíce kilometrov. Videli sme zopár bežných miestnych druhov ale rádovo len v desiatkach. Vďaka za ne. Nevideli sme však ani jedného dravca. Dokonca ani myšiaka alebo poštolku. Nevideli sme sýkorky, ďatle či brhlíka. Dokonca aj toho vrabca sme videli až posledný deň. Videli sme jednu hus, dvoch kalužiakov a tri kačice. Jedine čajky, vrany a straky boli hojné. Vo vyšších polohách sme nafotili cca 15 druhov sťahovavých spevavcov.
Bol som z toho trochu zmätený. Vysvetľujem si to tými tvrdými podmienkami počas zimy. Potravný reťazec je na značnú časť roka úplne odstavený. Pre bylinožravce aj mäsožravce. Vrstva snehu a ľadu pokryje krajinu. Silným vetrom z Atlantiku odolá len zopár druhov. Zvieratá migrujú po krajine v závislosti od podmienok a počasia. Znalosti miestnych pomerov sú v takomto prípade pre úspech fotografa určujúce. Museli sme sa veľa pýtať, využiť miestne parky alebo si rovno najať sprievodcu.
Spávali sme v chatkách na prenájom, tzv. Hytte. V drvivej väčšine boli v priamom kontakte s prírodou. Umožnilo nám to jednoduchšie vyrážať neskoro večer a skoro ráno. Po porade s miestnym poľovníkom sme nakoniec zvolili taktiku, ktorá bola úspešná. Museli sme sa však poriadne narobiť aby sme videli srnku, laň alebo losa.
Fotografovať divú zver v Nórsku bez dokonalej prípravy by mohla byť chyba. Urobiť si dokonalý prieskum už doma pred cestou je podľa môjho skromného názoru nevyhnutné. Komunikovať s domácimi a sem tam vytiahnuť peňaženku a zaplatiť sprievodcovi je viac ako žiadúce. Oplatí sa to. Niet nad moment, keď sa podarí zasadiť nejaké severské zviera do extrémne fotogenickej krajinky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára