Podľa doterajších pozorovaní malo byť už po ruji. Nebolo tomu tak. Kde sa vzala tu sa vzala jedna rujná medvedica. Zvodne rozvoniavala po lese. Nápadníci museli byť bez seba. Prilepil sa na ňu 300 kilový medveď Omar. Je vždy zábavné pozorovať hormónmi zblbnutého samca ako chodí za svojou vyvolenou. Fotky sú veľmi podobné. Najprv je na jednom mieste ona a potom on. Keď tam príde, ona poodíde a zase musí ísť za ňou. Všetka hrdosť a vážnosť pána pralesa je preč. Správa sa ako malé šteňa, ktoré sa dožaduje svojej maškrty. Medvedica sem tam od neho odskočila ako keby očakávala jednu spakruky. Ja som jemnú reč medvedieho tela samozrejme nemal šancu zachytiť. Možno už mal dosť toho hrania sa na slepú babu. Tak sa ale hrajú medvedie hry a tak musel domŕzať až kým nedosiahol svoje. Samica mala pred dvakrát ťažším samcom očividný rešpekt. Zopár krát sa pred ňou postavil na zadné a oprel sa o strom. Ukázal tým aký je veľký chlapák. Chcel tým zakryť fakt, že ho žerú blchy a už sa to nedá vydržať. Poškrabkal si boľačky. Samotné odovzdávanie génov sa mi zachytiť nepodarilo. Zdali sa mi hanblivý. Vždy vošli do mladiny okolo a nič som nevidel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára