Nórsko je v porovnaní so Slovenskom obrovská krajina. Počet obyvateľov je však porovnateľný. Nedotknutá divočina všade kam oko dovidí. Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že to bude raj pre wildlife fotografa. Postupom času ako sme prechádzali viac a viac na sever som si uvedomoval, že život tak vysoko na severe je extrémne ťažký aj pre divú zver. Do krajiny sme vošli autom z juhu a pokračovali sme vnútrozemím. Fjordy a pobrežie sme vynechali Spočiatku bolo všetko ako v strednej Európe. Lesy všade naokolo. Stromov však ubúdalo rapídnym tempom aj v nízkych polohách a údoliach. Nakoniec zostali len borovice a brezy. Vyššie na severe sa už aj tie začali znižovať a krútiť. Až ich napokon vystriedali holé pláne plné koniferov, skalníkov a lišajníkov. Vysoko na horách sú rozsiahle ľadovce. V lete sa zver ako tak môže uživiť. V zime vydržia len úplní arktickí špecialisti. Z tohoto dôvodu žijú veľké cicavce ako medvede, vlky, losy a jelene prevažne v južnej časti a na hranici s lesnatým Švédskom. V stredných polohách sa vyskytujú rysy. Na severe prežijú zimu len pižmone, soby, rosomáky a arktické líšky. Na severnom pobreží, na ostrovoch a na ľade severného oceánu prežijú len tulene a ľadové medvede. Z týchto dôvodov to fotograf nemá ľahké. Zver tam síce je ale nájsť ju bez miestneho znalca zaberie roky času. Aj napriek tomu sme sa pokúsili. Niečo sa nám podarilo v divočine a niečo v špecializovaných parkoch.
Vlk dravý z parku Langedrag
Los mokraďový
Srnec hôrny
Veverica stromová
Líška hrdzavá
Jeleň hôrny
Medveď hnedý z Bjorn parku
Pižmoň severský
Slávik modrák
Sob polárny
Líška polárna
Strnádka snežná
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára