Vzhľadom na smutný koniec medvedice Inge mám pri pohľade na podobnú rodinu smútok na duši. Medvedia mama z tohto príbehu zvolila iný prístup. V priebehu niekoľkých hodín prišla opakovane pred kryt aj s medvieďatami medzi množstvo cudzích medveďov. V okolí sa ich v tej chvíli pohybovalo dvanásť. Každého pohlavia aj veku. Najprv si situáciu na mieste zákrmu pozorne pozrela. Na svetlo sveta vyviedla rodinu až vtedy, keď sa presvedčila, že tam nie sú cudzie samce. Samice jej nevadili. Musela ale vedieť, že naokolo je ich veľa. Vzduch musel byť presýtený medvedím pachom. Zdržala sa aj desiatky minút a prichádzala opakovane. Ak bol na mieste samec, jednoducho sa s mladými prešli a prišli neskôr. Na zákrme neustále kontrolovala situáciu. Bolo zábavné pozorovať ako medvieďatá opakovali po nej vždy keď spozornela. Postavili sa na zadné a tiež chceli vidieť či niečo nehrozí. Kukuricu ešte nejedli. Len pozerali ako sa mama kŕmi. Boli disciplinované. Možno neisté alebo vystrašené. Moc nepobehovali. Držali sa mamy.
Prvá medvedica na mieste.
Druhá medvedica na mieste.
Prichádza mama s dvomi záväzkami.
Prezrie stav a zhodnotí situáciu. V istom momente bola vystavená nutnosti vyriešiť skutočnú dilemu. Na mieste boli dve medvedice a ja som neustále cvakal jeden obrázok za druhým. Možno o mne vedela, možno nie. Nakoniec sa rozhodla, že vyjde. Dobre urobila.
Medvieďatá sa jej neustále motali pod nohami.
Len na sekundu zaostali a už bežali za mamou.
Zopár gýčoviek vo svetle zapadajúceho slnka.
Od vtedy už prebehli dva týždne. Viacero fotografov malo možnosť pozorovať túto rodinu a tá sa stále teší medvediemu šťastiu uprostred cudzích samcov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára