Krásny deň ako vystrihnutý z pohľadnice. Od rána svietilo slnko a nič nenaznačovalo dramatickú zmenu. Tá však nastala. Hneď ráno priletel na pohodené jelenča Jastrab veľký. Excelentný dravec, ktorého nie je ľahké v prírode pozorovať. Žije skrytým spôsobom života v hlbokých karpatských lesoch. Bez okolkov sa vrhol na zdochlinu a začal ju trhať. Sebavedome. Bez opatrného prístupu ako mrchožrúti. Keď otváral pevnú jeleniu kožu, musel sa zaprieť celou silou. Trhal mäso z jelenčaťa už hodnú chvíľu, keď zrazu zmenil správanie. Začal dvíhať krídla a naparovať sa. Chcel zabrániť útoku. Nepomohlo. Priletel Myšiak hôrny a odohnal ho. Keď sa myšiak nažral, nechal jelenča tak a sadol si na blízky strom. Na naše prekvapenie jastrab priletel znovu. Pokračoval tam, kde bol vyrušený. Netrvalo mu to ale dlho. Znovu priletel myšiak a došlo k blízkemu kontaktu. Jastrab totiž tentokrát neodletel ale sadol si hneď vedľa jelenčaťa. Myšiak útok dokončil a odohnal ho. Sám však už nežral. Jastrab skončil na tom istom strome, kde ešte pred chvíľou sedel myšiak. Začalo pršať a o chvíľu aj snežiť. Telo zostalo pre vlky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára