ZRANENÝ VLK

Už vyše roka sledujú domorodci v Bieszczadoch vlka so zranenou nohou. Podľa svedectva mal nohu zlomenú už pred rokom. Podľa polohy a charakteru rany by mohla byť spôsobená diviakom. Rana bola škaredo otvorená. Trčala z nej kosť a neustále krvácala. Situácia sa síce zmenila ale aj teraz bola rana ešte stále otvorená a stále krvácala. Nejaký úlomok kosti nedovoľuje aby sa rana zacelila. Vlk však už dokázal krívajúc chodiť, pobehnúť a dokonca aj vyskočiť, keď bolo treba. Hľadal po lúke zvyšky po iných vlkoch. Často posedával a polihoval. Očividne trpel bolesťami. Bol si vedomý svojho handicapu a bol ešte opatrnejší ako ostatní vlci. Dokonca ním mykalo aj keď okolo neho prekvapivo preleteli krkavce alebo straky. Okolo tohoto vlka bolo vždy najviac mrchožrútov. Vedeli, že zranenému vlkovi môžu najľahšie zobrať niečo spred papule. Dokonca mu aj vedome ubližovali. Prikrádali sa k nemu od chvosta a ďobali doňho. Vždy vyskočil, že strestá drzáňa ale bolo jasné, že nemá šancu. Vlk nám prišiel pred objektívy dvakrát.  Vždy sa zdržal dlhšie ako hodinu. Ráno, v jarnom daždíku a pred večerom, kedy zbesilé pol denné sneženie zmenilo lúku na zimnú krajinu. Večerné fotky zasnežených vlkov uverejním v ďalšom blogu.

Krkúň drzý nedal vlkovi pokoj.