V okamihu sa slnečný jarný deň zmenil na nepoznanie. Čakanie na šelmy sme si krátili fotografovaním mrchožrútov. Prišli však olovené mraky a začalo snežiť. Najprv jemno. Postupne však pridávalo na intenzite. Po hodine bolo jasné, že by sa sneh mohol udržať. Fotili sme ďalej len prekvapené vtáky. Po dvoch hodinách už bolo všetko biele. Len aby prišli vlky. Modlil som sa vrúcne a úprimne. Prišli. Najprv mladý vlk, ktorého som označil ako vlka samotára III a potom zranený vlk. Nakoniec ešte jeden, ktorého sme dovtedy nevideli. Na horizonte sa síce mihli ešte ďalšie dva vlky ale tie sa hneď stratili v lese. Prvý krát po deviatich dňoch som videl, že by si vlky niečo zobrali priamo zo zákrmu. Mladý vlk vynášal kusy návnady a nosil ich ďalej od nášho krytu alebo až na okraj lesa. Nosil ich tam pre zraneného vlka. Niečo cestou zhltol aj sám ale väčší kus nechal zranenému druhovi. Pozoruhodné. Vlky zostali až do úplnej tmy. Museli sme odstaviť techniku a len tak sa kochať pohľadom na nich.
Krkavce čierne
Holub hrivnák
Nový sneh sa chytal.
Holub plúžik
Pinka lesná
Človek si chce odfotiť pekného krkavca a premnožené vlky sa mu strkajú priamo do záberu.
Zranený vlk
Asi som zjedol niečo zlé.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára