Je všeobecne známy fakt, že vo vlčej svorke sa môže rozmnožovať len alfa pár. Príroda to zariadila tak, že vodiaca samica dokáže vylučovať také silné hormóny, že všetky vlky vo svorke ani nepomyslia na párenie s inými samicami. Ona potom pripustí len alfa samca. Narodené vĺčatá sa okamžite posúvajú v rebríčku hierarchie rovno za alfa pár. Sú nedotknuteľné. Naopak ostatní členovia svorky sa o ne starajú a chránia ich. Podvečer prišla na lúku mladá samica, ktorej sa na bruchu črtali mliečne struky. Mysleli sme, že by to mohla byť vodiaca vlčica. Struky ale boli len trochu zdurené. Neboli plné mlieka. Pohľadala v tráve nejaké zvyšky z hostiny v minulých dňoch. Nakoniec našla takmer obhryzenú nohu jeleňa. Nažrala sa a ľahla si späť. Priamo pred našimi očami. Bola maximálne relaxovaná a v pohode. Ani dážď ju neprebral. Po hodine sa spoza našich chrbtov začala približovať iná samica. Okamžite bolo jasné, že toto je alfa samica. Mliekom obťažkané struky jej výrazne viseli k zemi. Zamierila rovno k spiacej mladšej vlčici. Zvítali sa. Po obligátnych prejavoch dominancie a podriadenosti spolu odišli.
Odležaná noha s kusom kože padne dobre v čase núdze.
Posledný pohľad a potom v kľude zaspala.
Alfa samica hneď po príchode označila svoj rajón.
Znalci tvrdia, že vĺčatá sú veľmi malé a je ich aspoň osem. Zistili to podľa stavu strukov a podľa toho, že alfa vlčica má aj dojku. To je práve tá spiaca mladšia samica na lúke pred nami. Tiež stav, že sa vodiaca samica oddelila od svorky potvrdzuje názor, že vĺčatá ešte potrebujú trvalú opateru.
Dominanciu vodiaca vlčica vyjadrila vopred zdvihnutým chvostom.
Po zvítaní sa spoločne odišli smerom k brlohu. Ten večer sme ich videli ešte raz. Po príchode svorky. Bolo nám jasné, že celý deň tie dve čakali na túto chvíľu. Minimálne desať vlkov sa vrátilo z lovu. Vo svojich pažerákoch priniesli mäso aj pre vlčiu matku a jej pomocnicu. Bola už úplná tma a ISO presahovalo 50000. Tomu zodpovedá aj kvalita fotiek a obrovský šum na nich. To nám však nebránilo kochať sa nevšedným zážitkom. Prilepení na skle okien krytu sme vyvaľovali oči do absolútnej tmy a neverili sme sami sebe čo sa nám to pred očami vlastne deje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára