Bolo sotva pol piatej ráno. Vedeli sme to presne. Čas nám odpočítavali kukučkové hodiny. Ako návnadu sme použili hlavu jeleňa, ktorý nezvládol súboj s nákladným autom. Hlava zaujala jedného Myšiaka hôrneho. Chvíľu otáľal ale potom sa odhodlal. Hneď na to sa ukázal aj krkavec. Ten však zostal obďaleč. Myšiak k hlave dokráčal. Pekne pomaly a opatrne. Napokon sa do nej pustil. Dlho mu to ale nevydržalo. Znovu sa ukázali medvedí šikovníci. Hlava zaujala jedného z nich. Pustil sa do jej prieskumu. Ale aj on bol vyrušený. Prišiel vlk. Neznámy samec, ktorého sme ešte nevideli. Možno to bol alfa vlk a prišiel pozrieť deti. Hlava ho nezaujímala. Asi je dobrý v anatómii párnokopytníkov a vie, že na hlave toho k jedlu veľa nie je. Brucho nemal plné. Nažratý určite nebol. Chvíľu ho iritovali malé medvede a tie nelenili a zmizli mu z očí. Potom zistil, že v lese je súkmeňovec. Priblížil sa k okraju lesa. Začal zavíjať. Druhý vlk pribehol a vyšiel z lesa presne na tom mieste, kde bol očakávaný. Chvíľu sa obaja pomotali po lúke a potom sa stratili v lese. Nám to stačilo na pár fotiek. Hlava jeleňa zmizla až o pár dní. To sme už ale boli doma.
Kukučka jarabá rovno nad krytom.
Myšiek hôrny
Krkavec čierny
Pozor vlk
Zachráň sa, kto môžeš. "Čierny blesk" nelenil a stratil sa v lese. Vlk len neveriacky krútil hlavou.
Počujúc príchod súkmeňovca z lesa prvý vlk okamžite signalizoval dominanciu vysoko zdvihnutým chvostom.
Nižšie postavený vlk sa podriadil a kamarátstvo bolo potvrdené. To bolo ale všetko. Ako sa stretli, tak sa aj rozišli. Submisívny vlk sa zase stratil v lese.
Dominantný vlk chvíľu postál pred objektívmi, ukázal, že vie zívať a odbehol smerom k predpokladanému miestu vlčieho brloha. Možno to bol alfa vlk. Otec vĺčat.
Mackovia venovali vlkovi posledný pohľad a začali sa znova venovať kukurici. Lúka predsa patrí im.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára