Kuna skalná je naša bežná lasicovitá šelma. Je rozšíraná na polovici nášho územia. Je teplomilnejšia ako jej lesná sestra. Žije samotárskym spôsobom hlavne na okraji lesov, na skalách a pri ľudských sídlach. Dokonca aj v centrách veľkých miest. Pamätám si ako nás prekvapila v centre Bratislavy na piatom poschodí nášho domu, keď sa zrazu zjavila za oknom. Pobehovala po šikmej streche a zvedavosť jej nedala a nazrela do vikiera, za ktorým sa nachádzala naša kuchyňa. Veľmi dobre skáče a šplhá. Po stromoch aj skalách. Živí sa myšami a vtákmi. Obľubuje vyberať vtáčie hniezda. Pri párení je neuveriteľne hlučná. Zvláštnosťou je, že na tak malého tvora je samička gravídna až deväť mesiacov. Z toho sedem mesiacov embryo iba vegetuje. Vyvíja sa až posledné dva mesiace. Na jar sa narodí 2 až 6 mláďat a tie sme teraz mohli fotografovať. V bútľavine starého a zlomeného buku pokojne trávili zlaté bezstarostné detské časy. Boli veľmi mladé. Neohrabané a nepohyblivé. Najprv nevedeli, čo si majú o nás myslieť ale potom sa osmelili a ukázali sa nám. Chvíľu potrvá kým sa z nich stanú tie mrštné šelmičky. My sme mali dosť času na stovky záberov. Treba len dúfať, že si ich nevšimne Jastrab alebo Výr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára