Dobré fotky pôsobia zázračne a kto mohol, prišiel. Úderom tretej sme boli pripravení. Posadali sme si do krytov. Miro sám tam, kde som bol včera ja a Fero so mnou v kryte o 300 m nižšie. Sedeli sme oproti širokému prieseku. Z oboch strán je ohraničený smrekovou guľatinou. Na ľavej strane sa nám prípadný medveď mohol stratiť z dohľadu aj keď bol stále na pľaci. Kryli ho vzrastlé smreky. Najprv prišla medvedica so zelenou značkou. Pomotala sa a zašla za spomínané smreky. O sekundu však bola späť. Zase sa pomotala a pomaly odišla. Celé to trvalo asi 20 minút. Nič zvláštne. Až doma pri veľkom monitore som si všimol, že sme vlastne fotili medvedice dve. Niekde za smrekmi sa nám vymenili. Koťuhy. Zrazu bola pred objektívmi medvedica rovnakého vzrastu a farby ale bez značky. Ako to urobili, zostane záhadou.
Čakanie na zámenu
Zrazu sa ukázala. Medvedica so zelenou značkou. Je to Nasťa alebo Fatra?
Pomaly sa priblížila, preverila pachy a prešla najprv vľavo, potom vpravo a späť.
Nová medvedica nám najprv vyplazila jazyk. Teraz už chápem prečo. Potom sa priblížila. Tiež preverila pachy v povetrí a prešla znova najprv vľavo, potom vpravo a späť.
Všetko vyzeralo rovnako. Len značka na uchu chýbala. Celú zámenu som zistil až pri počítači keď som si pozeral fotky v plnom rozlíšení.
Štyri dospelé medvedice za dva dni a žiadny samec. Buď sa ruja už skončila alebo ešte nezačala.
Pravdou je, že tento rok je príroda vo vývoji zhruba mesiac popredu. Jar prakticky nebola a rovno sme vhupli do leta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára