Na prvý pohľad to vyzerá, že menšie či väčšie skupiny srnčej zveri sa len tak ledabolo povaľujú na poliach. My, čo sme sa snažili dostať sa k nim bližšie tým, že sme ich obchádzali zo strán a aj zozadu, vieme, že neležia ledabolo. Veľmi presne sa vedia usadiť tam, kam je zo všetkých strán rovnako ďaleko. Ako keby používali na stanovenie vzdialeností od okraja poľa alebo od cesty znalosti z geometrie. Pochybujem, že si to miesto odkrokovali všetkými smermi a potom povedali: "TU" . Keď sa človek pohybuje po hraniciach polí, ktoré srnce alebo srnky stanovili, tak zostávajú ležať. Okamžite ako im človek vstúpi do "ich osobnej bubliny", zdvíhajú sa. Dávajú najavo pripravenosť utiecť. Je to pekná ukážka schopnosti prispôsobiť sa zmeneným podmienkam keď kolchoznícke lány majú do šírky aj niekoľko kilometrov. Iná situácia je, keď polihujú na okraji lesa alebo pod stromoradím. V tom prípade bez otáľania naskáču do krovia a strácajú sa ihneď.
Vírus fibropapilomatózy spôsobuje podkožné papilómy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára