Je jasné, že tak ďaleko ako naznačuje názov článku, evolúcia ešte nedošla. Vodný alebo riečny vlk samozrejme neexistuje. Pravdou ale je, že vlky z doliny Sanu sa neskutočne zdokonalili v love koristi vo vodách rieky. Neubehne deň aby sa v koryte nenašlo strhnuté telo. Mnoho krát sa vlky ani nesnažia korisť vytiahnuť z vody. Zožerú ju rovno tam. Keď niečo telo z vody odtiahne, tak je to medveď, ktorý príde po nich. Telo vo vode našli domorodci. Aj keď z vody trčalo len zopár obžratých rebier, zo svahu z výšky asi tridsiatich metrov sa dalo ľahko rozoznať. Podelili sa o jeho polohu a my sme ho ľahko našli a mali možnosť sadnúť si k nemu. Zišli sme až na samotný breh. Na miesto kde nás pustila vysoká hladina. Asi po hodine ma zobudil príchod vlka samotára. Áno. Čítate dobre. Pospal som si. Hneď bolo jasné, že o nás vie. Bol trochu nepokojný. Dvakrát odišiel aby sa zase vrátil. Až na tretíkrát sa rozhodol vojsť do vody. Prebrodil sa k telu a začal žrať. Chudák, pri každom súste sa musel ponoriť. Predpokladám, že viac sa napil ako najedol. Nevydržalo mu to dlho. Po pár pokusoch to vzdal. Vrátil sa na breh a zmizol v lese. V noci pršalo. Hladina sa ešte zdvihla a sila vody telo odniesla na neznáme miesto.
Rebierka trčiace z vody.
Prvý príchod
Aj my ťa vidíme.
Stará kosť bola slabou náhradou za šťavnaté mäsko.
Vlk riečny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára