Debaty o tom či fotografie, ktoré z prírody prinášame, sú výsledkom našej cielenej činnosti alebo len náhody a šťastia, sú vždy búrlivé a nemajú jednoznačný výsledok. Ani tu nie je jasné či sme mali šťastie alebo sme urobili dobrú robotu. Sedeli sme s Igorom jedno ráno už štyri hodiny na brehu a nič nechodilo. Čistá nuda. O 10:21 som sa ho prvýkrát opýtal či to zabalíme. Navrhol ešte päť minút. Ale nič sa neukázalo. Začali sme sa baliť a išli k autu. Nahádzal som príslušenstvo do kufra. S kamerou na kolenách som sedel na mieste vedľa vodiča a čakal kedy si Igor prezuje "šoférske" boty. O 10:42 som si cez predné okno všimol, že vo vode je niečo veľké a borí sa to s prúdom. Vyskočil som von a s výzvou aby ma Igor nasledoval som skákal dolu svahom k rieke. Igor s rozdielnymi botami na nohách sa nevyhol chybe. Schoval si foťák do ruksaku. Stratil ale len pár sekúnd a na brehu sa už krčil vedľa mňa. Štyri statné jelene prechádzali prúdom. Išli pomalým rozvážnym krokom. Bezpečie je prvoradé. Prúd bol silný a ľahko mohli dôjsť k úrazu. Z kľudu sme ich nevyviedli ani našim dramatickým príchodom. Pokojne prechádzali z protiľahlého na náš breh. Celé to trvalo len štyri minúty. Neviem či to bola najprv smola a potom šťastie. Keď to ale bolo šťastie, tak praje len pripraveným.
Chvíle čakania
Po tom čo sa jelene stratili v lese, bol na rieke zase kľud a nuda.
Ako nemý svedok celej príhody tu zostali len tie neprezuté boty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára