Ukázalo sa, že strapatý jazvec je vlastne samička. Strapáčka bola oveľa lepšie viditeľná medzi skalami. Vysoká tráva ju čiastočne kryla. Medzi skalami či na nich sme mali pekný výhľad na to strapaté čudo. Klbko nepoddajných chlpov. Pohybovala sa neisto. Mladučká a neskúsená mohla z okolitých skál kedykoľvek spadnúť. V jeden moment sa tak aj stalo. Kráčala po hrane a z ničoho sa zvalila dolu. Dopad bol asi bolestivý lebo ešte minútu po ňom sa hlasito ozývala. Kňučala a píšťala. Mama jej to však neprišla pofúkať. Potom sa to zahojilo a všetko bolo po starom. Prieskum života mohol pokračovať.
Pád zo skaly z Ferovho pohľadu.
Pád z môjho pohľadu.
Letííííííím !!!!
Au.
Tak tomuto kaderníci vravia vlasový vír.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára