Lúka akých je v Tatrách bezpočet. Po zime sa však ešte nestihla úplne prebrať k životu. Smreky síce už kvitli a chrlili do okolia mraky peľu ale borievky a bylinky ešte stále spali. Nezelenali sa. Nová tráva sotva vytŕčala spod starej. Ani kvety sa ešte neukázali. Zem je ešte stále chladná. Potrebuje viac slnečných lúčov aby explodovala zeleňou. V niečom ale bola iná. Oproti nášmu úkrytu, na protiľahlej strane lúky zomrel obor. Obrovský smrek padol pod náporom vetra. Narúšal harmóniu a nedotknutosť lúky. Časť vetiev už prišla o ihličie. Vyzeralo to ako rebrá obrovskej veľryby. Vnášalo to do atmosféry trochu dramatickosti. Striehli sme tam tri dni. Mrzli sme a premáhali oči aby nezaspali. Mnoho hodín zbytočne. Nakoniec sme ale mali možnosť spozorovať množstvo vtákov, líšku, srnčí pár a mladé medvede. Neustále poletovali a chodili okolo padlého obra.
Kvet smreku. Budúca šiška.
Lišiak hrdzavý
Srnec lesný
Sojka škriekavá a Ďateľ veľký
Pinka lesná
Drozd trskotavý
Veverica stromová
Medveď hnedý
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára