Už pri príchode na miesto som si všimol obrovský záhryz na smreku na okraji bukového lesa. Hneď vo mne skrsla nádej, že nám medvede ukážu niečo z prirodzeného chovania. Stalo sa. Medvedí strom je taká medvedia sociálna sieť. Spravidla je to ihličnatý strom stojaci na mieste migračných trás a na okrajoch okrskov, kde medvede žijú. Zubami alebo pazúrmi strhávajú zo stromov kôru. Šúchajú sa o oň a zanechávajú na ňom svoju pachovú značku. Naopak sa medvede parfémujú živicou, ktorou strom v snahe zaceliť ranu, zalieva vyhryznuté miesto. V nej sa môžu zachytiť medvedie chlpy, ktoré zase pomôžu ochranárom pri sčítavaní počtu medveďov žijúcich v oblasti. Najprv prišla k stromu plavá medvedička. Strom očuchala a obišla. Hneď za ňou prišiel mohutný samec. Volajú ho Ucho. V minulosti ho mal zlomené. Teraz však už pekne stojí. Prišiel k stromu a bez ostychu sa oň v stoji oprel. Začal si škrábať chrbát. Možno posielal na fejsbuk správu a možno ho len trápili blchy. Vydržal tak pomerne dlho. Mohol som si všimnúť, že má zranené oko a mohutnú otvorenú krvavú ranu na krku. K poriadnej ruji patrí aj nejaká tá bitka so súperom. Tentokrát to ale muselo poriadne bolieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára