Už keď som skoro ráno vystupoval z auta tak sa mi nad hlavou hrali Myšiaky hôrne. Sľubný začiatok dňa. Po vstupe do doliny ma ten optimizmus prešiel. Celé dve hodiny som kráčal v hustom smrekovom lese. Svetla bolo málo. Aj keby som medveďa stretol asi by z toho nič nebolo. Snáď len pri Kôprovom potoku sa dalo trochu fotografovať. Stromy sa rozostúpili. Ukázali sa Vodnáre potočné. Na úrovni Kmeťovho vodopádu sa to zlepšilo. Slnko vykuklo spoza Kriváňa. Nafotil som zopár iných vtákov a náladu mi zlepšila líška. Lovila hlodavce na jednej z lúk v doline. Hneď na to som si všimol, že ma sleduje tmavá veverička. Hodný kus cesty išla so mnou. Vysoko v kosodrevine sa pásla laň. Bola však veľmi vysoko. Cez Temné smrečiny som vystúpal až k nižnému Temnosmrečianskemu plesu. Na svahu nad ním sa pásol kamzík. Išiel som si oči vyočiť po kobercoch nízkych kríkov, ktoré sa červenali kam oko dohliadlo. Všade naokolo samé chutné čučoriedky ale žiadny medveď. Musel som ich všetky pojesť sám.
Myšiak hôrny
Vodnár potočný
Penica hnedokrídla
Strakoš červenochrbtý
Fúzač neurčený
Sýkorka chochlatá
V plytkej teplejšej vode potoka poskakovali sotva centimetrové Skokany hnedé.
Líška hrdzavá
Krivonos smrekový
Veverica stromová
Nižné Temnosmrečianske pleso
Kamzík vrchovský
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára