Ležal som v kroví na spodnom okraji lúky a fotil osamelého jeleňa. Prechádzal sa vľavo odo mňa po trávniku a ručal. V tom sa z druhej strany začala približovať črieda laní nasledovaná statným jeleňom. Križovali moju pozíciu. Obrátil som pozornosť na pravo. Črieda bola práve v polovici lúky, keď som si periférne všimol veľký tieň z ľavej strany. Stál na kopčeku zeminy priamo na do mnou. Sotva desať metrov. Lane totiž zaujali aj osamelého jeleňa. Vošiel do lesa smerom k nim aby si ich obzrel a pomeral sa so sokom. Keď ma zbadal bol určite prekvapený rovnako ako ja. Možno aj zabudol na lane. Dal mi šancu len na jednu fotku a odskočil. Bol v protisvetle. Nebol však čas prestaviť foťák. Potom sa ešte raz zastavil a venoval mi pohľad. Zase ale len na jednu fotku. Črieda zatiaľ nerušene pokračovala a blížila sa k lesu. Vkročili doň a neomylne si ma okamžite všimli. Počuli cvakanie závierky alebo zacítili "moju kolínsku". Neviem ako to robia. Hneď pobehli na bezpečnú vzdialenosť a zastali. Vyrušili pritom diviaky ležiace v riedkom kroví asi 30 metrov odo mňa. Nemal som o nich ani tušenia. Zaľahnuté a pritajené ma museli nechať prejsť okolo seba. Možno prišli až po mne. Mama sviňa vyskočila a zazerala na mňa. Bolo to ale všetko. Zobrala potomstvo a dala mi čas na výmenu spodných gatí. Mohol som bez ujmy pokračovať v činnosti. Nebol to boj o život ale do jednej minúty sa zmestilo tých prekvapení naozaj dosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára