Za tú dobu, čo sa venujem wildlife fotografii sa mi už viackrát stalo, že som došiel k pekným fotkám prakticky bezpracne. Tentokrát to však bolo extrémne ľahké. Bol som len v správny čas na správnom mieste. Našiel som si miesto na malom kopci s dobrým rozhľadom. Za mnou bol dospelý listnatý les a pod kopcom riedky ihličnatý. Ležiac na chrbte v tráve som sa kochal obláčikmi na modrej oblohe. Zareagoval som na šuchot za sebou. Len som sa prevalil na brucho a namieril objektív. Z lesa vychádzal mladý jeleň. Bol štíhly a celý mokrý. Musel niekde ležať v kališti. Do najlepšej formy mu ešte nejaký ten rok chýbal. Už na mňa pozeral. Nijako mu to ale nepálilo. Neutiekol. Cez foťák mi nevidel do tváre. Ja som sa nehýbal a on asi ležiacu postavu predtým nikdy nevidel. Možno mu hormóny prebiehajúcej ruje zabránili rozumne uvažovať. Stále neutekal. Kráčal chvíľu doprava a chvíľu doľava. Dal mi necelú minútu a stratil sa. To mi stačilo na pár pekných fotiek. Škoda len, že nezaručal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára