Keď vlk samotár prichádzal na lúku, mohol pozorovať medvedicu s dvomi mladými. Pomaly sa k nim zakrádal. Zapadajúce slnko vykuklo z pomedzi mrakov a vytvorilo dlhé tiene krížom od jedného okraju lúky k druhému. Vlk tieto tiene využíval a stále sa približoval. Myslel som, že po ňom vyštartuje medvedica ako už mnohokrát pred tým. Tentokrát ale prišla na rad lesná škola. Neviem ako sa to začalo. Či medvedica mladým niečo "povedala" alebo sa medvieďatá rozhodli samé. Zrazu sa len vychytili a plece pri plece sa vybrali rovno k vlkovi. Ten očividne zaváhal. Keď sa mladý hrdinovia rozbehli, neváhal a bez hanby utiekol. Mama prišla k mladým a každého sa dotkla a oblizla ho. Vyzeralo to, že ich pochválila. Vlk sa stratil. Vrátil sa až o dvadsať minút a mal kamoša. Pôsobili odhodlane. Už sa zakrádali dvaja. Situácia sa ale výrazne zmenila. Mama s deťmi utiekla pred veľkým čiernym démonom. Ten si na lúku priviedol aj hrdzavú družku. Zrazu tak proti vlčím neborákom stáli dve veľké ozubené a opazúrované hory svalov. Hoci sa vlky približovali, očividne prejavovali rešpekt. Len vrčali a ukazovali zuby. Rečou tela hovorili, že si na lúku robia nárok. Stačilo však aby sa k čiernej šelme postavila aj ryšavá polovička. Spoločne vyjadrili námietku a hneď bolo po spore a po nároku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára