Mám rád tie chvíle, keď mi príroda daruje zážitok, ktorý malo možnosť vidieť len zopár fotografov tohoto kontinentu. Pre mňa je to niečo ako medaila z olympiády. Koľko ľudí má možnosť takéto niečo vidieť a ja to vídavam dokonca opakovane. Toto bolo moje piate pozorovanie kompaktnej vlčej svorky za dva a pol roka. Ľudia pracujúci v lese pritom za celý život nikdy nevideli vlka. Mať možnosť pozorovať vlčiu svorku dlhšie ako pri nejakom náhodnom prebehnutí, je malý zázrak. Zdržali sa pol hodinu. Boli stále v pohybe. Dotýkali sa. Neustále si preukazovali náklonnosť. Pracovali plece pri plece. Kryli si chrbát. Ak bolo treba, okamžite sa vrhli do súboja. S medveďom. Silným protivníkom aj pre svorku. Jediný úder labou môže skončiť fatálne. O tom však až v druhom článku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára