Ticho som kráčal lesom. Otvárala sa predo mnou vyťažená línia. Bolo to už asi dávno, čo sa tu zahryzli do stromov motorové píly. Tráva už bola vysoká cez jeden meter a náletové dreviny ju už vysoko prerastali. Zrazu sa v tráve objavila danielia hlava. Hneď potom druhá. Tretia. Desiata a dvadsiata. Postupne sa vynorila celá črieda danielov. Prevažne samice s mladými a minuloročnými samcami. Medzi nimi vyčnieval mladý daniel s malými lopatami, ktoré už boli s polovice vytlčené. Viseli mu z nich franforce lyka a sem tam sa červenala krv. Črieda pomalým krokom smerovala k lesu. Nerobili paniku. Neutekali. Z ich smeru sa odklonil akurát ten daniel. Cestou zazrel vhodný tenký kmienok blízkeho kriaku. Pristúpil k nemu a intenzívne si začal oškrabovať spomínané zvyšky lyka. Robil to intenzívne a s plnou silou. Konáre v kroví sa hýbali ako vo vetre prudkej búrky. Boli chvíle, keď ho vôbec nebolo vidieť. Medzitým sa prevažná časť čriedy už stratila v lese.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára