blog

blog

sobota 23. januára 2021

CEZ LOKÁLKU II

Keď kráčam po násype lokálky a pozerám pred seba, nechce sa mi veriť, že na tak krivých koľajach sa vlak nevysype niekam do lesíka. Pri pohľade z boku je ale trať dokonale rovná. Asi to bude súvisieť s nejakými optickými fígľami. Pri prvých prieskumoch oblasti som si myslel, že železničná trať tvorí prirodzenú hranicu pohybu zveri. Minimálne, že trať prechádzajú len, keď je to nevyhnutné. Nie je tomu tak. Prechádzajú ju kedykoľvek a opakovane. Dokonca využívajú na presun samotný násyp. Chôdza po pražcoch je pre človeka nepríjemná. Klásť nohy na kamene medzi pražcami je tiež na nič. Zver má ale štyri nohy a očividne si s tým problémom vie poradiť. 



























Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára