Kým sa Myšiak hôrny z predchádzajúceho článku nažral, jastrab sedel niekde v okolí na strome. Z hrebeňa mal dobrý výhľad na časť Ponitria a samozrejme aj na diviaka. Ja som ho nevidel. Usudzujem tak z toho, že priletel sotva pol minúty potom, čo myšiak s plným hrvolom odletel preč. Nesadol však rovno na návnadu. Najprv sa motal vo vysokej tráve medzi stromami a trhal zvyšky mäsa z nejakých starých kostí. Som si pomyslel, že tam zbytočne stráca čas. Priletí niečo väčšie a zase bude mať po obede. Na diviaka sa presunul až keď sa presvedčil, že kosti už viac nevydajú. Ani tam si to ale neužil. Bol veľmi nervózny. Sem tam si odtrhol kus mäsa ale väčšinu času sa len točil a obzeral sa na všetky strany okolo seba. Vedel, že každú chvíľu môže priletieť jeden z častých stravníkov. Orol skalný. Ten požíva prirodzený rešpekt aj u veľkých zvierat. Je schopný uloviť mláďa akéhokoľvek veľkého predátora. Preto tá opatrnosť či očividný strach.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára