Bobry sa v septembrové rána pomaly vytrácali. Vysvetľujem si to tým, že noci boli už dostatočne dlhé na to aby stihli všetky činnosti, ktoré bežne robia. Cez krátke prazdninové noci vrcholiaceho leta ich nestíhali a preto sa mi pred objektívom motali ešte dve hodiny po svitaní. Bobor na fotkách je jeden z ostatných. Vysoká a diviačia zver našťastie chodiť neprestala. Ruju počuť nebolo. Do brodu vkročili diviak, lane aj mladé jelene. Zaujímavé divadlo poskytla laň s mladým jelenčaťom. Tomu sa na druhý breh moc nechcelo. Tesne pred brehom sa otočil a plával späť. Ovplyvnil aj mamu. Tá sa preňho vrátila a zase spolu plávali na druhý breh. Len zmenili miesto kde vyliezli z vody. Bolo to o trochu bližšie ku mne. Druhý pokus sa už podaril. Laň rázne vybehla a mladý jeleň ju nasledoval.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára