Namibská púšť má rozlohu cca 80 000 km2. Je považovaná za najstaršiu na svete. Odhaduje sa, že vznikla pred 55 miliónmi rokov. Severná časť je prevažne skalnatá a predvádza sa rôznymi farbami. Južná časť je prevažne piesková a červená. Tam sme smerovali. Namib - Naukluft NP je ikonickou atrakciou tejto suchej časti Afriky. Duny červeného piesku vznikli tak, že Orange river odnášala milióny rokov červené naplaveniny do Atlantického oceánu, ktorý ich následne vyvrhol v príboji na pobrežie Namíbie. Tam sa ich ujal vietor, zdvihol ich a preniesol hlbšie do vnútrozemia. Vytvoril z nich červenú púšť. Blízkosť Atlanticu spôsobuje, že pobrežná oblasť je približne 200 dní v roku v hmle. Tá sa objavuje
v skorých ranných hodinách a je poväčšine roku jediným zdrojom vlhkosti pre miestne rastliny a
živočíchy. Raz za dlhé roky v blízkych horách na východe zaprší. Pôda nie je schopná absorbovať prívalové dažde a na krátke obdobia povodňovou vlnou zaplavia vyschnuté korytá riek. Niečo sa ujde aj trávnatým oblastiam na okraji dún. Aj to málo vlhkosti stačí na to aby si tu život našiel svoje miesto. Fauna aj flóra je tu jedinečná. Na jednej strane extrémne krehká a na druhej nemilosrdne vrážedná. Aj tá nejmenšia chyba tu končí smrťou.
Mimoriadne vzácna Zebra horská nám prebehla popred kamión a s dupotom odbehla do púšte
Hniezda Družníka vrabcovitého môžu vážiť až 500 kg. Po zriedkavom daždi nezriedka zlomia konár.
Družník vrabcovitý
Antilopa skákavá sa pásla na suchej vegetácií. Tvorí hlavný zdroj potravy Geparda štíhleho.
Oryx rovnorohý nepotrebuje piť vodu ešte dlhšiu dobu ako ťavy. V púšti sa cíti ako doma.
Vrabec čiernohlavý
K dunám sme dorazili tesne po východe slnka. Teploty sa dali ešte vydržať.
Skaliarik pustatinný
Pštros dvojprstý sa zdržuje v blízkosti údolí vyschnutých riek. Pre potravu zachádza aj medzi duny.
Vrana štítnatá
Korytnačka leopardia
Každému dobre padne možnosť schovať sa pred páliacim slnkom do tieňa stromu
Ak tieň nie je práve k dispozícií, postačí huňatý chvost zemnej veveričky ako slnečník.
Sokol myšiar
Pokračovali sme úzkym údolím. Po oboch stranách sa týčili až tristo metrové duny s názvami ako Big mama alebo Big dady
Výstup na duny je miestnou atrakciou. Vystúpali sme hore skoro ráno a podmienky sa dali vydržať.
Slovenské meno pre túto zaujímavú ještericu som nenašiel. V angličtine je to Shovel snouted lizard. Zaujímavá je tým, že pomocou ploského pysku dokáže rozrážať piesok a plávať akokeby pod hladinou. Za prudkého slnka, keď teplota piesku dosahuje vrchol, stojí jašterica striedavo na piesku len na dvoch pätách. Na pravej prednej a ľavej zadnej a opačne.Prsty otrčia k nebu.
Zberač rosný sa postaví chrbtom k prichádzajúcej hmle. Vystrčí zadok a na zvrásnený povrch kroviek chytá kvapky rosy. Keď sú dostatočne veľké, vytrčí zadok dohora a kvapky samé stečú drážkami na chrbte rovno do úst chrobáka.
Stromy v Dedvlei sú tristo rokov mŕtve. Vyrastali na brehoch a ostrovoch jazera, ktoré bolo v minulosti plné života. Jeho pozostatky sú pekne zreteľné. Duny ho však pohltili, stromy zasypali a zakonzervovali. Posunom dún v stáročiach sa zase ukázali na dennom svetle.
Zmija zakrslá čaká na svoju korisť skrytá pod vrstvou piesku.
Cesta späť ku kamiónu bola úplne iná káva. Teploty už dosahovali maximum a výrazne odčerpávali naše sily. Ťahali sme nohy po piesku a dopĺňanie tekutín bolo dôležité. Niekoľko hodín medzi dunami bez vody by s nami nepekne zamávalo. Je jedno ako si šikovný, trénovaný alebo telesne zdatný. Ak nemáš vodu, uschneš.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára