V čase nášho vrcholiaceho leta som mal možnosť počas 15 dní precestovať najkrajšie národné parky Namíbie a najvychýrenejšie časti okolia Kapského mesta v Juhoafrickej republike.
Sú to od prvého pohľadu iné biotopy. Kým Námíbia je celoročne typická skalnatými púšťami a červenými pieskovými dunami, tak v tomto ročnom období je to aj nemenej vyprahnutými savanami a soľnou panvou. Na južnej pologuli práve končí zima. Prejavovalo sa to tak, že bolo síce vo dne v noci jasno ale počas noci bolo sotva pár stupňov nad nulou a cez deň teplota dosahovala tridsiatky. Pekne to preverilo môj termoregulačný systém.
Windhoek - hlavné mesto Namíbie
Kapské mesto - Matka miest
Oblasť Kapska je v tomto ročnom období s počasím podobne ako náš marec bez snehu alebo apríl . Zamračené a daždivo. Neuveriteľne veterno a často citeľná zima. Dosť mi trpeli uši. A to aj cez deň. Keď vykuklo slnko, dalo sa v závetrí vydržať aj v košeli. Čiapku som mal na hlave stále. Keď v stane prefukovalo, niekedy aj v noci. Vzhľadom na dostatok vlahy, všetko bolo zelené a kvety začínali kvitnúť.
Mys Dobrej nádeje
Nalietal som v šiestich letoch s Emirates a Air Namibia zhruba 27 000 km a absolvoval cca 3400 km v motorovom vozidle. Z toho 1200 km tzv. africkú masáž. To jest jazdu po nespevnených cestách. Človeka vytrasie tak dokonale, že k masérovi už chodiť nemusí. Národné parky Namíbie ale za to stoja. Etosha so soľnou panvou a excelentným zastúpením veľkých cicavcov a vtákov je pojmom v kategórii Safari. Pieskové duny púšte Namib sú ikonické a Afrika bez nich by nebola úplná.
Prekročil som obratník kozorožca
Jeden a pol dňa som sa plavil na malej lodi, špeciálne upravenej na klietkové potápanie sa s bielymi žralokmi. Veľké vlny po prvom dni nám poriadne prevetrali faldy a to až tak, že museli môj pôvodne trojdňový žraločí plán okresať prakticky len na jeden fotograficky plnohodnotný. Niektorým ľuďom na lodi vlny dokonale prevetrali aj žalúdky a to až do sucha.
Pripravenému šťastie praje. V momente ako ma vysadili na pevnú pôdu, presúval som sa pobrežnou líniou po vlastných a hľadal drobné stopy života v piesku a na skalách. Na rozbúrenej hladine zase mega stopy po Veľrybách pravých južných a Vráskavcoch dlhoplutvých. Pozrel som spoločnú kolóniu afrických tučniakov a kormoránov. No plánovaných 5000 tuleňov v zálive Hout som už nestihol.
Na svahoch Stolovej hory som hľadal miestne endemity kvety Protey. Obrovské kvety hýrili farbami a aj medosavými spevavcami. Niet divu, boli plné nektáru.
Nafotil som viac ako 4000 fotiek ale len 1800 z nich som spracoval a uložil. Postupne viaceré z nich uverejním v blogoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára